Azda len v tomto kontexte je možné pochopiť, že v časoch hospodárskej krízy si šéfovia inštitúcií a firiem vyplácajú bonusy a benefity. Možno len v tejto línii je vhodné porozumieť rozmachu klientelizmu a korupcie. Snáď len za týchto okolností sme rozhorčene schopní pripustiť najväčší korupčný škandál Gorila. Cítime, že všetko spomínané nemá nič spoločné s férovými spoločenskými princípmi a preto je vhodné na pranier.
Štátnici predsa nedostávajú mandát na rozmach vlastných majetkov, ale na spravovanie vlastnej krajiny, ktoré má viesť k prosperite. V zle spravovanej krajine býva často sloboda občanov oklieštená nespravodlivosťou. Nečudo, že sa lekári počas nastoľovania svojich požiadaviek stretávali so solidaritou. Nie je sa čo diviť, že pobúrenie nad Gorilou vyhnalo do studených ulíc protestujúcich.
Paradoxne, ba až šokujúco vyznel európsky prieskum z ktorého vyplynulo, že v minulom roku sme boli bohatší ako Nemci a Briti. Možno sa len v kútiku úst pusmiať a nebrať to vážne. Bohatší sme možno boli...citovo.
Zhodneme sa na tom, že univerzálny recept na šťastie neexistuje. Niekomu robí neobyčajnú radosť pocit uznania. Inému stačia koníčky, rodina, okruh priateľov,práca. Kritéria sa rôznia. Avšak, neodškriepiteľným faktom ostáva, že pocity blaha sú úzko prepojené so spoločenskými vzťahmi a väzbami. Tie nás predurčujú tešiť sa zo života aj vo vlastnej domovine. Bude to len chcieť nanovo a správne sa rozhodnúť. Cicero povedal , že politici si môžu získať priazeň bezúhonnosťou a skromnosťou. Je možné dať sa aj v dnešných časoch týmto výrokom viesť ? Uvidíme...
